KEĎ SOM SÁM.
( Úvaha )

Kto vlastne som? A komu na svete je jasné, kto vlastne je?
Ako to tom rozmýšľam, robím to, keď som sám, iba v izolovaných okamihoch. Človek je tvor zložitý a niekedy ani sám nevie, prečo sa chová tak či onak. Nie je problém niečo zdokonaliť, ak ťa to baví, ale nemôžeš sa zapáliť a umelo v sebe vyvolať túžbu, ak v tebe nezostala ani iskierka, na ktorej by sa dalo stavať... Som ako ľadovec, sedmina viditeľná a operatívna a pod tým množstvom kypriacej protoplazmatickej energie, hľadajúcej cieľ, ku ktorému by sa mohla prelievať.
Chaos. Je to skutočne chaos? Alebo sa nám iba takým zdá. Rozmýšľali ste už o tom, aký by bol svet, keby sme mali o jeden zmysel viac? ... Alebo o jeden menej? Človek by bol slepý alebo hluchý, alebo by necítil chuť. To by bol veľký rozdiel ... A o jeden viac? Prečo sa máme obmedzovať práve na päť zmyslov? Vari nemôžeme jedného dňa rozvinúť šiesty? Alebo ôsmy? Dvanásty? Bol by potom svet úplne iný? Možno by sa už pri šiestom zmysle stratil pojem času. Alebo priestoru. Alebo smrti. Alebo bolesti. Alebo morálky ... istotne dnešného chápania života.
Putujeme naším bytím s dosť obmedzenými orgánmi. Pes počuje lepšie ako človek. Netopier letí voslep a nenarazí na žiadnu prekážku. Motýľ má v sebe rádioprijímač a vznáša sa ním mnoho kilometrov k svojej samičke. Sťahované vtáky majú oveľa lepší orientačný zmysel ako my. Hady počujú kožou. Prírodoveda pozná stovky takýchto príkladov. Ako môžeme za takýchto podmienok niečo vedieť určite? Stačí, aby sa rozšíril okruh pôsobnosti nejakého orgánu alebo vznikol nový - a svet sa zmení a zmení sa pojem Boh ...
Netreba čakať, kým budeme mať šiesty zmysel. Je však dobré vedieť, že jeden zmysel navyše by nám zmenil všetky závery. Pri tejto myšlienke mizne živočíšna vážnosť...






Hľadám sprievodcu po živote človeka, ktorého slová sú pravdivé, dôveryhodné a so zárukou človeka, ktorý podniká podobne ako ja, svoju viu crucis od prameňa po nekonečno. Na cestách poznávania predsa nie sme sami. Po komsi ostali stopy, kam si namierené, kamsi sa predierajúce. Stopy ľudsky povedomé, niekedy dôverne známe. Niekto, niekoľkí, možno premnohí, žili predo mnou v hodine a minúte, podobne mojím, možno tak isto ako ja. Zanechali stopu po zápase už vybojovanom, alebo mne z neznámych príčin nedobojovanom, stopu po uvidení vecí neznámych, a mne tým nových. Svedectvo, ktoré dokáže rozohnať tápavú tmu a oslepí okamihom osvietenia...
Všetko už bolo povedané, všetko čaká na svoj čas, na znovuobjavenie a zdokonalenie... na čas, keď nájdeme svoju polovicu v magnetizme osudovej chvíle, keď nám ten ďaleký (á) podá ruku ako pomáhajúcu pravdu. Pri tom však nepôjde o obyčajné prijatie. Zákon tvorivého vplyvu všetko premení, prehodnotí úsilím a skutočnosťou doterajšieho života. Na hodnotu novú, jedinečnú a nám vlastnú...
Fiktívnou ceruzkou si píšem na dlaň, že sa nesmiem tak zúfalo držať vecí, je to zbytočné a nesmiem sa dať paralyzovať. Je lepšie pobehovať ako sa nevedieť pohnúť pre priveľkú hrôzu zo straty poriadku, straty istoty, straty schopnosti predvídať.
Život, to nie je séria patetických a bezvýznamných činov. Niektoré sú tak ďaleko od pátosu a naplnené toľkým významom, že sa vymykajú chápaniu.
















"Prežiť život čo najkrajšie - táto schopnosť
je v našej duši, ak sa človek správa
k ľahostajným veciam ľahostajne. A ľahostajne
sa bude správať vtedy, ak bude
skúmať každú z nich, ako časti aj ako
celok a pripomenie si, že nijaká vec
si nevynucuje náš úsudok osebe, ani sa
k nám nepribližuje, ale trvá v nehybnom
pokoji, že sme to my, ktorí si o nich
utvárame mienky, ba takmer ich do seba
zapisujeme, hoci je v našej moci hneď
ich zotrieť, ako sa tajne vkradnú do našej duše."

( MARCUS AURELIUS ANTONIUS )

Maturita.cz - referát (verze pro snadný tisk)
http://www.maturita.cz/referaty/referat.asp?id=156